O T Á Z K Y   P R O   Ž I V O T

Motto: Lidé mají sice Slovo, ne však pochopení. A to je přece to hlavní ve všech věcech. Když chybí pochopení, pak ani vědění nic nepomáhá! /Všudypřítomnost/

109 – úvaha: Postoj ke světu /5.5.15/

109. – úvaha: Postoj ke světu

zdenekfritz

Podnětem k reakci pisatele byl článek, kolující po internetu, o hrubé nevážnosti některých mladých lidí ke stáří. Jejich pohrdavá a urážlivá slova na adresu ,,starých, páchnoucích a líných netáhel“, za něž se stydí před svými přáteli z USA a jiných správných a kulturních zemí.

ČTENÁŘ:

Pán Fritz, dovoľte mi prosím vyjadriť-načrtnúť pár postrehov, ktoré i ja som síce len prevzal a spracoval z počutia, videnia či čítania (teda z diania vonkajšieho sveta), no sú mi nateraz aj kvôli záujmu a práci blízke a zároveň sa „akosi“ dotýkajú naznačených problémov výchovy a vzdelávania, ktorého som (sme) pozemsky súčasťou. Beriem, že tieto moje vyjadrenia nie sú konečné, (sú skôr subjektívne) a zároveň nemusia každému niečo povedať, no napriek tomu s túžbou po poodhalení príčiny týchto dejov a uvedomovaní si zodpovednosti za svoj každodenný prejav a tým aj podiel na tomto dianí chcem načrtnúť možný postoj, ktorým síce problémy nevyriešim, ale snáď zabránim (aspoň v sebe) ďalším zauzleniam, ktoré by mohli brzdiť ešte snáď možný vzostup ľudského ducha.
Teda: ani učiteľ, ani študent, ani akýkoľvek človek v nejakom zamestnaní tu nie je (na Zemi) po prvý krát. Sme tu, kde rôznorodosť stupňov zrelosti, či vedomia a sebauvedomovania ľudského ducha je dnes tak veľká a v takom veľkom počte ako nikdy predtým. Pospolu (vo všeobecnosti na planéte Zem) sme držaní práve hutnosťou pozemského tela, no neznalosťou z lenivosti a tým aj odklonom od dejov Stvorenia sme začali túto rôznorodosť ľudských duchov „osvieteným rozumom“ (vplyvom vyžarovania princípov Lucifera) humanizovať, emancipovať, miešať, spájať, zrovnoprávňovať a globalizovať, pričom sme jej chceli dať ešte aj pečať vymyslenej bezcitnej uniformity v ktorej už Boh nemá miesto. Pôžitok, ekonomická prosperita, konzum, veda, (ktorej študovanie má zaistiť „ďakujúcu“ budúcnosť) majú vraj zaistiť blahobyt a doslova „raj“ na zemi. Ale sami teraz vidíme kam to len došlo… prorokov sme neprijali, Synov sme nepochopili a ukrižovali a upálili… a vinica, ktorú sme si tak chceli privlastniť „už nerodí“; spejeme s ňou dňom čo dňom do rozkladu…
S pokorným priznaním svojho podielu viny na tomto stave, ale i s úprimným a poctivým nadobúdaním poznania a vedenia pomocou Slova je „Cesta Nádeje“ v uchopení vyvierajúcej záchrannej túžby stále otvorená a prístupná. Avšak ani Pán sa vo svojej dobe na Zemi už nevyjadroval k rôznym sociálno-ekonomicko-politickým otázkam, nedával k tomu žiadne praktické rady, neriešil naše každodenné pozemské problémy (to musíme zvládnuť už sami), ale ponúkol vedenie pre ducha v Slove.
„Kto prichádza z Pravdy, ten spozná, kedy k nemu hovorí Pravda“- odpovie Pán na otázky ohľadom snažení falošných prorokov, ktorí maximálne môžu ponúknuť pozemskú – vedeckú – ľudskú múdrosť. Aj v sociálno-výchovných otázkach. No radostný záchvev citu na oltári ducha ako odpoveď na volanie Ducha, na oslovenie Pravdy, to pravdivé a jediné živé, som/sme prehlušili prílišnou učenosťou, kritikou, či strojovou prácou rozumu, k čomu ešte dnešná záplava ďalších informácií len viac a viac dopomáha. No nie a nie sa duchovne prebudiť. Ale tento krok je mňa, pre nás ten najpotrebnejší, bez toho to nejde a je to to najťažšie, lebo to musím za seba urobiť ja sám. „Odvážne vpred je Bohu milé“ mi k tomu vraví Syn Človeka a ja mu dôverujem.
Po tomto odbočení by som rád túto úvahu dokončil v načrtnutí osvojenia istého druhu rešpektovania, ktoré má svoje hranice, v ktorých voči blížnym, spolupracovníkom či žiakom nielen rešpekt vyžadujem, ale i rešpekt dávam v tom správnom slova zmysle (teda bez zmäkčilosti, alebo autoritárstva).
S úctou a rešpektom môžeme v tom vnímať tieto 3 okolnosti:

  • Ten druhý, blížny je tu preto, lebo sa na mne odo mňa má niečo dôležité naučiť- a preto so všetkou vážnosťou a rešpektom mu čo najlepšie ukážem či odpoviem na jeho naozaj vážne a úprimné otázky (učiteľ-žiak)
  1.  – Ten druhý, blížny je tu preto, aby ja sám som na ňom mohol spoznať, čo ešte je problémom vo mne (ako trieska a brvno) a preto v rešpektovaní sa obaja snažíme pochopiť a odpustením vyriešiť tento problém
  2.  – Ten druhý je tu preto, pretože sa rozhodol sám prisluhovať temnu a ako prisluhovač má jediný cieľ: stiahnuť so sebou čo najviac ešte tlejúcich duchov a zabrániť tak prebudeniu ľudských duchov. Je tu na Zemi, ktorá je dnes v rukách temna, tak ako i ja, dnes to musím rešpektovať, no nesmiem dovoliť, aby ma ovládol lákadlami tohto sveta pretože ja chcem ísť Domov, do Raja. A tu k tomuto rešpektu je potrebná opatrnosť, v ktorej už nebudem vyživovať jeho poburujúce reči ďalšími rečami, ale odvážne a rázne poviem: nie, ty ma neovládaš a ja nebudem sa s tebou hádať, prosím odíjť…
    Dnes už Raj na Zemi, ktorá speje do rozkladu, podľa všetkého nie je možný. Robme tak, aby sme sa už tu nemuseli znovu vrátiť, ale Silou Svetla boli ťahaní Domov, do duchovnej Ríše, do Raja, kde chceme ako seba-vedomé duchovné bytosti živo spolupôsobiť vo Vôli Božej. Napriek tomu, že cesta tam, je ešte ďaleká a dnes už bolestná (veď musíme ešte prežiť i to, čo sme spôsobili Synovi Božiemu), je stále k dispozícii a je otvorená. Kráčajme Cestou Nádeje smelo vpred…

 

  • Kalendář příspěvků
    Září 2018
    Po Út St Čt So Ne
    « Srp    
     12
    3456789
    10111213141516
    17181920212223
    24252627282930